Zastávka na slovenskej D1 – Odpočívadlo Piešťany

Pri ceste z Bratislavy na sever je v blízkosti svetoznámych kúpeľov zaujímavé odstavné parkovisko.

Kilometer 79 cca 162 m.n.m.

Našťastie som cestoval osobným autom a tak ma od zastavenia neodradila – na prvý pohľad mätúca – kombinácia umiestnených dopravných značiek pred odpočívadlom. Ostatne značiek je tu plno – chýba snáď len tá dodatková, vymedzujúca, ktoré nákladiaky sem môžu a ktoré už nie – zato miesta na parkovanie je tu „poskromne“. Vybavenie žiari novotou a prekvapujúce je tiež množstvo kovových preliezačiek, ktoré sú umiestnené na veľkých trávnatých plochách hneď vedľa parkoviska. Zaujímavý je tiež mohutný betónový pútač so štylizovaným nápisom PIEŠŤANY, netradične symbolizujúci lodnú plachtu, zrejme preto, aby poukázal na neďaleké vodné dielo na rieke Váh, ponúkajúce návštevníkom okrem iného aj parádny jachting na ploche skoro trinástich štvorcových kilometrov a pýšiaci sa pútavým názvom Sĺňava.

Barlolámač

Tradičným symbolom kúpeľov Piešťany je figurína muža lámajúceho už nepotrebnú zdravotnú pomôcku. Existuje v dvoch základných verziách, v pôvodnej, tak ako ju navrhol v roku 1894 kresliar Artur Heyer – ako láme barlu o koleno. Novší barlolámač, bronzová socha Roberta Kühmayera z roku 1933, láme barlu len tak v rukách. Prvá verzia je využívaná v znaku mesta, socha stojí pred Kolonádovým mostom a je veľmi často fotografovaná návštevníkmi mesta. Moje spomienky na „Kúpeľný ostrov“ sa však viac vzťahujú na iný objekt, zhodou okolností tiež z roku 1933. Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia som v zime trénoval v krytom 25 metrovom a v lete aj pretekal vo vonkajšom päťdesiat metrovom bazéne kúpaliska Eva. 

Rieka Váh

Je to najväčšia, čisto slovenská rieka, prítok Dunaja. Má dĺžku 403 km a jeho zdroj pramení vo Vysokých i Nízkych Tatrách. Bolo na nej vybudovaných už 22 priehradných hrádzí a v dolnej časti sa využíva ako vodná cesta – plavebné komory majú rozmer 110x24 metrov.  

Převzato z časopisu

Fotogalerie