DAF FAT CT85 460 - 460 koní v daždi a bahne

Profesionálni vodiči majú dva sektory vozidiel: cestné diaľkové na medzinárodnú dopravu a stavebné, do ťažkých terénov, veľakrát plnopohonové sklápače. Tereniaci sa považujú za najsprávnejších truckerov. Domnievajú sa, že iba ťažké stavebné vozidlá sú pre pravých chlapov.

Ani v redakcii Trucker sa nevyhýbame tejto triede a radi si vyskúšame trucky s pohonom 6x4 a ešte radšej 6x6 alebo 8x8. Tie totiž prejdú naozaj takmer všade. Takže sme s potešením prijali ponuku slovenského importéra automobilov DAF, aby sme si vyskúšali ich typ 6x4 s výkonom motora 460 koní. To už je pekné stádo, ktoré sa naozaj vyplatilo popreháňať po necestách veľkého kameňolomu kúsok za Nitrou. Z empírie vyplýva, že na úspešnú dopravu tovarov, či stavebných materiálov treba najmenej 100 koní výkonu motora na 10 ton nákladu. Potom našich 460 koní malo dostatočnú rezervu, ak by sme rátali so 40-tonovou súpravou sklápača s vlekom.

Vrtochy počasia však mienili ináč. Lom koncom februára zaviali záľahy snehu tak, že sklápače museli vyťahovať zo závejov pásové buldozéry a bagre. Potom prišli lejaky, ktoré síce sneh roztopili, ale lom bol zase doslova zaplavený vodou. Tá sa z oblohy valila nepretržite niekoľko dní. Už sme však nemohli dlhšie čakať a dážď-nedážď, odsúhlasili sme si dátum jázd na piatok 6. marca/března. Ráno opäť pršalo. Vystrojení gumenými čižmami a bagančami sme prišli do kameňolomu, kde nás čakal síce mokrý, no nablýskaný DAF s prázdnou 14-kubíkovou korbou z dielne Molčik. Lialo ako z krhly a čoskoro sme mali na podošvách kilá lepkavého ílu. Ešte šťastie, že v lome lejak vytvoril doslova jazerá, kde sme si mohli obuv opláchnuť.

Dážď a serpentíny
Najskôr sme si opatrne prešli s prázdnou korbou cesty lomu, ktoré viedli serpentínami do prudkých stúpaní a zase klesaní vôkol celého areálu. Vyšplhali sme sa po nich až na vrchol lomu, pod ktorým sa otvorila panoráma na hlbočinu. Dno pokrývali jazerá vody, niekde po členky hlbokej. Prázdny DAF pri zavretí diferenciálov obidvoch zadných náprav sa štveral po šmykľavom teréne mazľavého ílu a kde tu sme cítili potrebu pohonu aj predných kolies. Nezaťažený truck sa terigal na malú dvojku do stúpania, na ktorom by sme i peši mali čo robiť, aby sme ho zdolali. Miestami sme museli aj cúvať a opäť sa inou stopu vydať do ďalšieho výjazdu. Už sme poznali, kadiaľ sa pôjde najlepšie a vrátili sme sa dolu svahom so zaradenou malou štvorkou. Na šmykľavom klesaní bolo treba dávať veľký pozor, aby sa truck neskĺzol zadnými kolesami na vonkajšiu stranu úbočia. Ináč hrozilo, že by nás muselo vyslobodiť niektoré z pásových vozidiel lomu.

Prišli sme k nakládke. Domáci majstri nám odporučili naložiť si namiesto štrku mokrý piesok, ktorý nepoškriabe novú korbu a poriadne zaťaží nápravy. Tri obrovské lyžice pásového nakladača ju naplnili kopcom a vydali sme sa na jazdu do vyskúšaných stúpaní. To už bola iná káva. Zaťažené hnané nápravy poskytli lepší záber kolesám, automobil sa štveral nahor na malú štvorku, ktorú sme miestami zamenili za tretí stupeň. Bolo to oveľa lepšie než s prázdnou korbou. A tak sme si chodili nahor a zase dolu, pneumatiky sme v jazerách opláchli a s plnou korbou piesku sme sa škriabali po iných cestách nahor a chválili sme inžinierov, ktorí vymysleli takéto vozidlo. Iba sme si neodpustili hnevlivé poznámky na vládcov oblohy, z ktorej sa doslova valili prúdy vody. Aj jazda po dne lomu bola zaujímavá. DAF ju zvládal aj rýchlejšie na vyššie prevodové stupne malého radu a doslova prekvapoval svižnou akceleráciou na malú šestku. Udržiavali sme otáčky na najvyššom krútiacom momente motora, teda v zelenom poli otáčkomera. Stierače hravo stierali prívaly vody z predného skla, kúrenie sme nastavili na príjemnú teplotu tak, aby sme mohli v kabíne sedieť vo vetrovkách. Bola pohoda. Výbava kabíny nebola prepychová. Manuálnu 8-stupňnovú prevodovku so splitmi sme ovládali perfektne. I keď sme v ostatnom čase jazdili zväčša na truckoch s automatizovanými prevodovkami. Po zapnutí oboch uzávierok diferenciálov sa z trucku stala akoby húsenica a s naloženým nákladom sme sa dostali do všetkých zákutí lomu.

Nepríjemné blato
Po trojhodinovom šantení po šmykľavých cestách sme vysypali mokrý piesok na hromadu. Po hladkých stenách korby ľahko skĺzol a iba posledné malé množstvo prilepené na dne časti korby pri kabíne zostalo nevysypané. Stačilo však trochu posunúť truck dopredu, vzápätí cúvnuť, zabrzdiť a korba bola prázdna. Molčíkovci odviedli tiež dobrú prácu.
V jazerách lomu sme si aspoň z časti umyli blato z „gumákov“ Blato bolo naozaj nepríjemné. Ale aspoň sme vyskúšali, že DAF s pohonom iba 6x4 vie zdolať aj takýto nepríjemne ťažký terén.


Zdroj: Trucker 05/09
Autor: Stano Cvengroš

Fotogalerie